Wallaby v lese
Klokany – Existuje až 47 druhov klokanov od pár kilového skalného wallaby až po skoro ako stokilové sivé klokany.
Kefochvosté Skalné Wallaby / brushtailed rock wallaby /
Sú bežné v Queenslande a NSW /Novom Južnom Walese/ Populácia v štáte Viktória sa nebezpečne blíži k vyhynutiu.
Vyskytujú sa v oblastiach, kde sú skalnaté útvary a jaskyne. Sú veľmi citlivé na svoje životné prostredie a neznášajú, ak sú vyrušované ľuďmi.
V divočine nie sú veľmi priateľské. Dokážu sa šplhať i na vysoké stromy.
Antilopie Wallaby / antilopine wallaby /
Veľmi spoločenské wallaby. Zastávajú tú istú pozíciu v tropických lesoch , ako červené klokany- kengury / kangaroo/ zaberajú v lesoch južnej a východnej Austrálie.
Stromové klokany - kengury / tree-kangaroos / veľmi zriedkavé zvieratá, žijúce skryto v pralesoch. Spôsob ich života je ešte stále obklopený tajomstvom.
Žltonohé klokany - kengury / yellow foot kangaroo / menší druh klokana. Vážia menej ako 5 kilogramov. Veľmi zriedkavé a v súčasnosti sú už zákonom chránené.
Červené klokany – kengury / red kangaroo / . Obor medzi austrálskymi klokanmi. Dosahuje výšku až 2,7 metra. Je rozšírený na celom kontinente. Živí sa hlavne trávou. Často sa vyskytuje vo veľkých skupinách. Dokáže skočiť až do vzdialenosti 5 metrov a je veľmirýchli na krátke vzdialenosti. Počas ruje bojujú spolu samci spôsobom, ktorý pripomína boxovanie. Mlátia sa prednými packami, ale neváhajú ich doprevádzať aj gigantickými dvojitými kopmi svojich mohutných zadných nôh.
Kengury sa pohybujú skáčuc na zadných nohách, používajúc chvost ako kormidlo a balans, pokiaľ skáču – a skáču rýchlosťou 40 až 60 km/ hodinu.
Keď sa však pohybujú pomaly, používajú chvost ako tretiu nohu a i ako podporu pri státí.
Pár faktov o kengurách
Východné Sivé Kenguru / Macropus giganteus / výška - (0.9 - 2.4m), váha - (18 - 95kg)
Červené Kenguru / Macropus Rufus/ výška - (0.9 - 2.7m) váha - (18 - 70kg)
Západné Sivé Kenguru /Macropus fuliginosus / výška - (0.9 - 2.1m) váha - (28 - 54kg)
Všetky tieto kengury sú vyššie ako človek. Je to najväčší vačkovec na svete.
Pri narodení sú však veľmi malé – majú veľkosť vačšej fazule. Už po jednomesačnom období tehotenstva, drobulinký embryotický klokanček vyjde z matkinho tela a pomaličky šplhá po jej bruchu do vrecka. Tam sa prichytí k bradavke. Pretože novonarodené vačkovce nemajú schopnosť sať materské mlieko, toto sa dostáva mláďaťu do úst svalovými pohybmi matky. Potom ešte strávi vo vačku u matky približne 7-8 mesiacov, kým sa odváži vychádzať von a nazad sa už vracia, len pri kŕmení. Keď sa tak stane, môže sa narodiť ďalšia malá kengurka.
Vtedy dokáže samica produkovať dva druhy mlieka. Jedno slúži pre už temer odrastené mláďa a druhé pre nové malé ešte sa len vyvíjajúce...
Kengury majú zvláštnu reprodukciu. Dokážu sa adaptovať na zlé životné podmienky – napríklad na veľké sucho tak, že sa vývoj oplodneného vajíčka pozastaví a „počká“ kým sa zlepší počasie , alebo kým sa jeho súrodenec vo vaku lepšie vyvinie...
